Sopka Askja - driemajúci obor (časť prvá)
Sopka Askja (časť prvá)
Jedna z mála sopečných kalder, ktoré môžete vidieť aj naživo. Aktívne sopky Islandu sa väčšinou skrývajú pod ľadovcami. Avšak Askja je jedna z mála, ktoré môžete vidieť naživo a taktiež to, aká veľká je.
Foto: volcanoheli
Má rozmery približne 12 kilometrov štvorcových a veľké jazero vzniklo prepadom podložia počas veľkej erupcie v roku 1875. Je zároveň druhým najhlbším jazerom na ostrove (220m). Zaujímavosťou je, že v počiatkoch tohto jazera bola voda pôsobením sopky teplá. Postupne však ochladla. K poslednej jej erupcii došlo v roku 1961. Tá mala silu približne VEI-5 až VEI6.
Miesto, kde sa nachádza sopka. Foto: wikipedia
VEI stupnica
Je index sopečnej výbušnosti (The volcanic explosivity index) a je relatívnou mierou výbušnosti sopečných erupcií. To aké číslo je pridelené erupcii závisí od výšky erupčného popola. Samotné udalosti sú potom označené od 0 do 8, kde 0 sú nevýbušné a 8 sú označené ako megakolosálne (kataklizmatické), čo sú najhoršie erupcie aké môžu zasiahnuť našu planétu.
Pre porovnanie, VEI-0 mala Kilauea v roku 1977 a najhoršou boli Yellowstone a Toba. Tých megalolosálnych bolo za posledných 132 miliónov rokov približne 40. V tomto máme trochu šťastie, pretože sa vyskytujú približne raz za 50000 rokov. Posledná pekelná rana sa stala pred 27000 rokmi, kedy vybuchla sopka Taupo.
Moderný svet našťastie takúto erupciu nepozná a posledná najhošia erupcia, ktorá zasiahla Zem, bola v roku 1815, kedy vybuchla Tambora a dosahovala silu VEI-7, čo je označenie pre superkolosálnu erupciu.
Foto: Adam Majendje
Je to najmasívnejšia erupcia v novodobej histórii. Stalo sa to na ostrove Sumbawa v Indonézii. Jej vtedajšia aktivita je skutočne impozantná. Sopečný materiál, ktorý sa dostal do atmosféry, dosiahol výšku 44 kilometrov, čo už leží v stratosfére. Pre porovnanie, erupcia Eyjafjallajökull (Ľadovec ostrovných hôr) vyvrhol materiál do výšky takmer 13 kilometrov. Uvoľnilo sa 180 megaton aerosólov kyseliny sírovej. Popol dopadal až do vzdialenosti 1300 kilometrov, čo je 2,5 krát ďalej, ako sú najvzdialenejšie miesta Islandu:
Mortalita v okruhu 80 kilometrov od erupcie bola 100 % a nič tu neprežilo. Askja taká nie je. Vlastne žiadna sopka Islandu. Nie je tu dostatočne silné podložie, ktoré by dokázalo udržať toľkú energiu pod kontrolou a uvoľnilo ju to v správny moment. Aj Island však má mnoho erupcií, ktoré boli skutočne nebezpečné a veľmi smrtiace. O tom si však povieme viac v knihe, ktorá sa bude pripravovať už tento rok. Najhoršie z nich mali silu približne VEI-4 až VEI6. Tá posledná najhoršia erupcia, ktorá v roku 1875 zasiahla Askju, mala ako sme už spomenuli silu VEI-5. Sopka leží mimo civilizáciu a prakticky do tohto roku bola aj neznáma. V starších dobách, kedy ešte nebola vulkanológia ani v plienkach. Ťažko sa dalo určiť, že ide o sopečné miesto. Erupcia bola pre Island však veľmi významná...